Ako nevyhnutnosť pre život žien už dlho existuje prototyp produktu podobný používaniu hygienických vložiek. V 15. storočí pred Kristom používali egyptské ženy mäkký papyrus na menštruačné potreby. Hippokrates, zakladateľ západnej medicíny, napísal, že Gréci v 5. storočí pred Kristom používali tampóny vyrobené z bavlnených pásikov omotaných okolo malého kúska dreva. Staroveké Číňanky používali na zvládanie menštruácie dlhé biele látkové uteráky, ktoré sa po každej výmene umývali vodou a kamencom, starí Rimania používali vlnu a ďalšie materiály podobné „hygienickým vložkám“ boli papier (Japonsko), rastlinné vlákna (Indonézia), špongie a tráva (stredná Afrika).
Múzeum menštruácie ukazuje, že väčšina pred-moderných žien vo všeobecnosti nepoužívala menštruačné produkty, ale jednoducho dovolila menštruačnej krvi stekať na svoje oblečenie. Až do prvej polovice 20. storočia ženy v niektorých krajinách a regiónoch stále používali opakovane použiteľné látkové prúžky. Počas prvej svetovej vojny francúzske sestry pozorovali, že celulózový materiál používaný na obväzovanie rán dokázal absorbovať menštruáciu lepšie ako látkové prúžky, vynález „vláknitej bavlny“ bol aplikovaný v jednorazových obväzoch a súvisiacich produktoch, sestry sa inšpirovali, odvolávajúc sa na spôsob výroby jednorazových obväzov, používanie bavlny alebo látky obalenej syrom na výrobu vlastných „jednorazových hygienických vložiek“, zrod moderných hygienických vložiek Začiatkom 20. rokov predstavila Kimberly Clark značku hygienických vložiek Kotex, ktorú pomenovali podľa kombinácie „bavlna“ (zmena „c“ na „k“ v angličtine) a „texture“. V tom čase potrebovali všetky značky hygienických vložiek popruhy na ich upevnenie. Väčšina súčasných vložiek má lepiacu vložku, ktorá sa hodí k spodnej bielizni, takže nie sú potrebné popruhy.